Káva, ktorá povzbudzuje myslenie bola v minulosti tŕňom v oku mnohých panovníkov. V roku 1675 jeho veličenstvo Karol II. nechal pozatvárať všetky kaviarne v Londýne, pretože to boli podľa neho hniezda vzbury a nepokoja. Protesty kávychtivých však boli tak silné, že zákaz trval len niekoľko dní.

V roku 1777 pruský panovník Fridrich Veľký pitie kávy zakázal celkom. Z ekonomických dôvodov dokonca nariadil konzumáciu kávy nahradiť konzumáciou piva. O niečo neskôr káva opäť pohla svetovou históriou. V roku 1789 sa pred parížskou kaviarňou Café Foy zhromaždilo množstvo intelektuálov a ich pochod vyvrcholil dobytím Bastily a Francúzskou revolúciou.

Dnes sa káve darí a svet sa jej nevie nabažiť. Každý deň vypije ľudstvo približne dve miliardy šálok kávy. Len vo Veľkej Británii je to denne 70 miliónov šálok. Za pitie kávy vďačíme etiópskym kozám, a v Indonézii ju však žerú aj mačky.

Á propos Európania. Prvenstvo, ktoré by sme skôr prisúdili našim rakúskym susedom, má Fínsko. Ročná spotreba kávy na hlavu je 13 kilogramov. Na druhom mieste s úctyhodným množstvom nad 10kg je zvyšok Škandinávie, čiže Švédi a Nóri, spolu s Dánskom. Príjemný spôsob, ako sa vysporiadať so zimou a dlhými večerami. Približne 9 kg ročne spotrebujú Švajčiari. Mimochodom, vo švajčiarskych vlakoch vám ponúknu príjemnú voňavú Lavazzu z kapsule, čo má za následok, že taliani, ktorí do vlaku nastúpia doma, kde sa ešte vo vlaku podáva „klasická riedička“, si počkajú na kávu na území Švajčiarska. Ak vás pritom obslúži Slovák, nebude to náhoda. V gastronomických službách tam skvelých Slovákov nájdete dosť. Približne 8 kg kávy ročne osvieži každého Nemca a 7 kg je spotreba v Belgicku, Luxembursku či Holandsku, kde to pravdepodobne prekladajú tekutou čokoládou. Nečudo. Už ste zvedaví, ako na tom sú Slováci? Zatiaľ nám až tak nechutí, stačia nám 3 kg. Veríme, že keď s nami absolvujete turné chutí, Deň kávy a vyskúšate niektorý z našich receptov alebo prístrojov, ktoré káve skutočne rozumejú, spotreba sa rapídne zvýši.

Starí Bratislavčania ho poznajú už desaťročia. Malý murín alebo kávový chlapček, ktorého navrhol mladý viedenský umelec Joseph Binder, sa v roku 1924 stal logom spoločnosti Julius Meinl, ktorá mala v tom čase svoje predajne aj v centre Bratislavy. Kým Julius Meinl nevynašiel technológiu priemyselného praženia kávy, ten, kto si chcel dopriať kávu doma, musel si kúpiť surové zrná a upražiť si ich sám. Boli to časy, keď každá šálka kávy chutila inak. Julius Meinl, syn pekára a rodák zo severných Čiech, sa stal v roku 1862 obchodníkom s kávou a lahôdkami. Svoj život zasvätil bádaniu ako oslobodiť svojich zákazníkov od neistého domáckeho procesu praženia zelenej kávy, pretože praženie na malej kuchynskej peci nebolo ľahké a zrnká sa často spálili. Dal zostrojiť dômyselné zariadenie kyslíkom ochladzujúce kávu počas procesu praženia. Podarilo sa mu tým zachovať špecifickú arómu a definitívne zmeniť svet milovníkov kávy. Technológia priemyselného praženia kávy bola na svete. V roku 1891 postavil vo Viedni pražiareň na mieste, kde v roku 1683 ustupujúca armáda pašu Kara Mustafu nechala veľké množstvo vriec s kávou. V roku 1900 Julius Meinl už prevádzkoval najväčšiu pražiareň kávy v Rakúsko-uhorskej monarchii, 11 obchodov vo Viedni a 40 ďalších zastupiteľstiev svojej firmy. Po I. svetovej vojne spoločnosť expandovala do novovzniknutých štátov, vrátane vtedajšieho Československa. V tom čase sa predajne lahôdok a kávy so známym logom objavili aj v Bratislave. V súčasnosti je Julius Meinl zastúpený v deviatich krajinách dcérskymi spoločnosťami a je aktívny vo vyše 70 krajinách na celom svete, kde ho jeho priaznivci spoznávajú aj vďaka murínovi v logu.