Bezfarebný a čistý alkohol vyrobený z raže, jačmeňa, obilia a pšenice sa počas druhej destilácie dochucuje vybranými zmesami byliniek (citrónová a pomarančová kôra, archangelika, fenikel, aníz, koriander, atď), pričom vždy dominuje borievka.
Gin i napriek tomu, že bol výnimočne obľúbený najmä v Anglicku, je vynález holandského profesora medicíny, známeho pod menom Franciscus Sylvius (jeho skutočné meno bolo Franz de le Boë). Prvý gin vyrobil v roku 1650 pri príprave liečiva na obličkové kamene. Zmes z obilného alkoholu a z oleja borievkových bobúľ nazval genever (borievka). Hneď po importe do Veľkej Británie si ho anglickí gentlemani privlastnili a trochu pozmenili.
V 19. storočí vznikol zo známeho borievkového ginu London Dry Gin. Do destilovaného obilia sa pridávali rôzne zmesi korenín a bylín, ktoré sa líšili od pálenice k pálenici a stali sa tajomstvom tej ktorej značky.
Výroba
Gin sa môže vyrábať troma rôznymi spôsobmi. Zmiešavanie za studena sa používa pri masovej výrobe ginov, ktoré patria do najlacnejšej kategórie, metóda základných olejov bola najpoužívanejšia v časoch prohibície a destilácia “gin head” je pôvodnou metódou výroby ginu, ktorú používajú najznámejšie a najdrahšie značky.
Pri zmiešavaní za studena zmiešame presne odmeraný a predurčený pomer rozdrvených rastlín a korenín s predurčeným množstvom destilátu. V priebehu dvoch týždňov sa voňavé silice a látky z rastlín a korenín rozložia v alkohole a všetky chute a vône sa zharmonizujú. Účelom skladovania ginu nie totiž dozrievanie, ale homogenizácia celej tekutiny. Po filtrácii sa gin riedi vodou, aby niesol v sebe konzumný podiel alkoholu, napĺňa sa do fliaš a putuje do obchodov alebo na vývoz.
Pri zmiešavaní za studena môžeme na výrobu ginu použiť i cirkulačnú metódu. Alkohol z veľkých cisterien cirkuluje cez rozdrvené rastliny umiestnené na jemnej sieťovitej tácke. Tácka sa nachádza nad tekutinami, čo umožňuje neustálu cirkuláciu.
V metóde základných olejov sa z bezfarebného liehu a rozdrvených rastlín vo veľkých cisternách vytvorí tzv. základný olej obsahujúci charakteristickú príchuť ginu. Základné oleje sa pridajú do hlavného liehu a premiešavajú sa. Po týždňovom odstáti ginu sa kvapalina filtruje, riedi vodou a plní do fliaš.
Opakovaná destilácia cez kolonový destilačný prístroj (Collum Still) sa používa pri metóde “gin head”. Pri druhej destilácii putujú alkoholové pary cez sieťové kovové tácky zavesené na hrdlo prístroja. Tieto tácky sa plnia rozdrvenými rastlinami a koreninami a po každom ďalšom procese sa čistia a znova napĺňajú. Vzniknutý alkohol už nie je potrebné filtrovať, pretože destilát vznikol premenou výparov na kvapalné skupenstvo. Destilát sa po schladení a odležaní riedi vodou a plní do fliaš. Giny vyrobené metódou “gin heads” majú ako jediné právomoc byť označené etiketou “distillated” – destilovaný.
Podľa historických a regionálnych faktorov sa gin delí do štyroch skupín – Jenever, Plymouth Gin, Old Tom a London Dry Gin.
Jenever
Gin Franza de le Boëho, ktorý je i po šiestich storočiach veľmi obľúbeným nápojom Holanďanov. Tento predchodca dnešného ginu je známy tým, že rastlinné a korenisté zložky sa pridávajú do destilátu už počas kvasenia.
Plymouth Gin
Tento 41, 2 % alkohol môže byť podľa zákona vyrobený len v hraniciach mesta Plymouth. Väčšie množstvo korenistých zložiek mu dodáva zemitú a drsnú príchuť. Je suchší ako London Dry.
Old Tom
Svoju najväčšiu slávu prežil v 18. a 19. storočí. Pre svoju sladkosť (sladí sa sirupom) sa používal najmä na výrobu miešaných drinkov. Je sladší ako London Dry, ale suchší než klasik Jenever. *London Gin *
Najznámejší a v súčasnosti najobľúbenejší gin. Za svoju výnimočnú a suchú chuť vďačí dvojitej destilácii typu „gin head“. Začal sa vyrábať v Londýne v 19. storočí a v súčasnosti sa jeho výroba presúva i za hranice hlavného mesta Veľkej Británie. Obsahuje 40% až 45 % alkoholu.