Destilát z modrej agávy prestáva byť považovaný za menej kvalitný alkohol
Podľa legendy už Indiáni vyrábali z agávy víno. Vtedy ho pili len kňazi a vyššia trieda. Hovorilo sa, že je dar bohyne Mayáhuel, symbolu plodnosti a matky bôžikov opojenia.
História tequily sa začala s príchodom Španielov do Ameriky, keď sem priniesli destilačné prístroje. Na prelome 19. a 20. storočia strávil v Mexiku šesť rokov skúmaním rôznych odrôd agávy známy francúzsky botanik Frédéric Albert Constantin Weber. Zistil, že najvhodnejšou odrodou agávy na výrobu tequily je modrá agáva, ktorá sa tiež po botanikovi nazýva Agáve Weber.
Centrum výroby je dodnes v štáte Jalisco v okolí mestečka Tequila. Každý nápoj s označením tequila musí pochádzať z oblasti chránenej označením pôvodu a musí obsahovať najmenej 51-percent obsahu z modrej agávy. Najlepšie tequily obsahujú 100 percent agávy.
Biznis s tequilou
V Mexiku je tequilový biznis samostatným odvetvím gastronómie a tiež cestovného ruchu. Produkcia tequily v roku 2010 bola asi 250 miliónov litrov, pričom 80 miliónov išlo na export. Iba menšiu časť z vývozu predstavujú kvalitnejšie nápoje. Väčšinou ide o liehoviny určené širokej verejnosti.
Na mexickom trhu je okolo 500 druhov tequíl, kým do Európy a Severnej Ameriky sa ich vyváža iba niekoľko desiatok. V poslednej dekáde sa na trhu mimo Mexika začínajú objavovať malé, ale kvalitné značky. Darí sa im meniť zaužívanú povesť tequily ako nekvalitného a lacného produktu. Nápoj sa prvýkrát objavil na svetových výstavách destilátov, kde získal niekoľko medailí. V USA a v Mexiku sa považuje za jednu z najkvalitnejších značiek Tequila Chamucos, ktorá sa nedávno začala predávať, zatiaľ ako jediná v Európe, na Slovensku. Ostatné vysokokvalitné destiláty ako Cazadores, Patron, Herradura sa vyrábajú masovo a nájdeme ich častejšie.
Kvasenie pri Mozartovi
Na začiatku procesu výroby sú kvalitne dopestované rastliny agávy. O ich zber sa stará tzv. jimador. Ak je šikovný, za deň dokáže vyzbierať tonu rastlín. Šišky rastlín sa následne pečú v tehlových peciach, pričom čas pečenia ovplyvňuje obsah cukru v agáve. Pomleté rastliny potom fermentujú, až kým nezískajú 5 až 7 % alkoholu. Zaujímavosťou je, že výrobca tequily Cazadores necháva šťavu kvasiť pri hudbe W. A. Mozarta. Potom prebieha dvojnásobná destilácia v medených destilačných nádobách.
V Európe sa ustálili niektoré mylné predstavy o pití tequily. Rituál pitia so soľou a citrónom vznikol v Severnej Amerike údajne preto, že tequila bola pre Američanov prisilným alkoholom a nechutila im, lebo tam sa vozili len nekvalitné liehoviny. Takto sa snažili chuť prekryť citrónom, resp. limetkou a soľou. Zo Spojených štátov takýto štýl pitia prišiel do Európy.
V Mexiku sa tequila pije z pohárikov caballito (4 cl) a zapíja sa sangritou, čo je mix paradajkovej, pomarančovej a limetkovej šťavy so štipľavým korením. Tequila Reposado a Anejo sa pije zväčša samotná, vychutnáva sa z koňakových pohárov, kde sa prihliada na farbu, vôňu a chuť nápoja. Fľaše dobrých tequíl treba po otvorení nechať asi päť minút „dýchať“. Nápoj sa pije pri izbovej teplote, ak je príliš teplo, fľaša sa môže vychladiť.